Terapiu zameranú na vzťah môžeme považovať za pokrok v prístupe zameranom na klienta. Predstavuje integráciu, ktorá dáva prednosť humanistickým prístupom a kladie veľký dôraz na vzťah medzi klientom a terapeutom. Taktiež poukazuje na dôležitosť rovnocennosti oboch strán.
Kým v prvej časti článku sme sa venovali teoretickému pozadiu, výskumným problémom a základným teoretický problémom, teraz sa zameriame na výskum zameraný na vzťahy v kontexte terapie a možnosti uplatnenia prístupu v praxi.
Základné teoretické princípy
Základné princípy terapie zameranej na vzťah možno zhrnúť do siedmich bodov:
1. Primárna podstata bytia a „stávania sa“ človekom je vo svojej podstate založená na vzťahoch. Inými slovami, subjektívne vnímanie samého seba sa vyvíja na základe vzťahov. Dané tvrdenie potvrdzuje aj široká škála psychologických, sociologických, filozofických prístupov, ktoré zdôrazňujú sociálny/kultúrny alebo vzťahový kontext individuálneho rozvoja.
2. Hlavným cieľom terapie je predovšetkým zvýšiť sebareflexiu, vnútornú slobodu, zmysluplnosť a zodpovednosť klienta. Z tohto tvrdenia vyplýva, že terapia je predovšetkým založená na humanistických pilieroch a terapeutický vzťah sa vyznačuje predovšetkým humanizačnými hodnotami.
3. Prvé dve tvrdenia sú dôkazom toho, že vzťah medzi terapeutom a klientom predstavuje dôležité jadro celej terapie a taktiež slúži aj ako základ pre integráciu technickej (teoretickej) expertízy terapeutického procesu.
4. Štvrtý bod sa rozdeľuje na dve časti:
a) Teoretické a odborné poznatky predstavujú druhotnú alebo inštrumentálnu súčasť terapie.
b) Terapeutický vzťah však neexistuje bez teoretických a odborných znalostí. Terapeutický vzťah dokáže fungovať aj pomocou teoretickej a odbornej expertízy a aj vďaka týmto znalostiam môžeme lepšie pochopiť hĺbkové motívy človeka.
5. Humanistické aspekty sa v terapii prejavujú aj prostredníctvom vzťahu terapeuta a klienta. Podľa Rogersa (1986/89) terapeut predstavuje istého „spoločníka“ alebo partera na klientovej ceste hľadania „vlastného jadra“. Terapia však nepredstavuje iba hľadanie cesty k „vlastnému jadru“, ale taktiež budovanie vzťahu medzi terapeutom a klientom. Z toho teda vyplýva, že človek sa dokáže rozvíjať na základe fungovania v terapeutickom vzťahu.
6. Budovanie vzťahu medzi terapeutom je kľúčové aj z iných dôvodov. Klient okrem toho, že„dostáva“ empatiu od terapeuta, zároveň sa vďaka terapeutickému vzťahu aj sám učí empatii, čo v značnej miere prispieva k jeho osobnostnému rastu.
7. Podľa terapie zameranej na vzťah existuje mnoho kognitívnych a behaviorálnych techník a metód, ktoré boli identifikované ako účinné pri rôznych problémoch, avšak dané metódy nemusia nevyhnutne závisieť od konkrétnej teórie, teda môžu byť istým spôsobom prenosné. Humanistický prístup sa teda môže spoľahnúť aj na metódy využívané v iných prístupoch.
Výskumné zistenia podporujúce humanistický model
Clara Hill a jej spolupracovníci poukázali na to, že hodnoty terapeuta zohrávajú v terapii podstatnú úlohu. Výskumy zamerané na terapeutov poukázali na to, že terapia je najúspešnejšia práve vtedy, ak terapeut kladie veľký dôraz na poskytovanie podpory, na budovanie vzťahu s klientom a taktiež povzbudzuje klienta k tomu, aby sa nebál prijať svoje vnútorné prežívanie a aby o tom dokázal aj hovoriť. Dobrí terapeuti taktiež dokázali poskytnúť úprimnú spätnú väzbu klientom a pomáhali im rozvíjať sa v podporujúcom a empatickom prostredí alebo pomocou otvorených otázok, parafráz a konfrontácie.
Stiles a kol. prišli s dôležitým zistením, podľa ktorého poskytovanie podporujúceho a bezpečného prostredia počas terapie dokáže v klientovi zvýšiť dôveru v druhých, a tak dokáže lepšie nadväzovať a budovať vzťahy s inými ľuďmi. Akceptácia a bezpodmienkové pozitívne prijatie klienta boli hodnotené pozitívne aj zástancami psychodynamických a kognitívno-behaviorálnych metód.
Mnoho výskumov poukázalo na to, že humanistické a technické prístupy sú v praxi neoddeliteľné a využívanie viacerých prístupov môže zvýšiť efektivitu terapie. Podľa jedného z výskumov klienti vnímali kognitívno-behaviorálnu terapiu poskytovanú skúsenými odborníkmi ako plynulejšiu a efektívnejšiu na rozdiel od humanistického prístupu, aj keď ani jedna metóda nie je horšia ani menej efektívna ako druhá. Z daného zistenia skôr vyplýva fakt, že tieto prístupy by sa mohli v praxi efektívne dopĺňať.
Podľa terapie zameranej na vzťah terapeut a klient nepôsobia v dvoch samostatných „svetoch“, ale vytvárajú spoločný „svet“ na základe terapeutického vzťahu. Tým pádom klient nevníma terapeuta ako niekoho, kto sa silou-mocou snaží zasiahnuť do jeho vnútorného sveta. Dôležitým komponentom terapie zameranej na vzťah je osobnostná zmena klienta, ktorá je podporovaná a rozvíjaná pomocou terapeutického vzťahu.
Zhrnutie a možnosť využitia prístupu v praxi
Ako sme už spomínali vyššie, terapia zameraná na vzťah je založená predovšetkým na vzťahu medzi terapeutom a klientom. V praxi to znamená, že sa od tohto vzťahu odvíja celková úspešnosť terapie. Tvrdenie, že odborné vedomosti sú kľúčovým komponentom úspešnej terapie, nie je celkom pravdivé. Zároveň sú však potrebné isté vedomosti a techniky, ktoré sú prispôsobené individuálnym potrebám každého klienta.
Čo sa týka využitia v praxi, terapia zameraná na vzťah môže regulovať tendenciu terapeutov príliš sa koncentrovať na teoretické poznatky. Terapia zameraná na vzťah pomáha odborníkom skúmať terapeutický vzťah z hľadiska „ako klient vníma mňa a náš vzťah? alebo „čo môžem urobiť?“. Medziľudské vzťahy sú základom každej terapie a práve preto okrem zdôrazňovania nevyhnutnosti odborných kompetencií by sa mala pozornosť obrátiť aj na terapeutický vzťah.
Kelly, Eugene W., Jr.: Relationship-centered counseling: A humanistic model of integration
Copyright American Counseling Association May/Jun 1997
Preklad Judit Bekő