Ahoj, som zvedavý Maco. Spýtal som sa v duchu, čo je to láska? Ozvalo sa vo mne trápne ticho. Po chvíli ešte trápnejšia naučená odpoveď: „Kurva, ja neviem…” Rozhodol som sa nájsť si odpoveď. Hľadal som v knihách, v ľuďoch a brázdil internetom. Spomeniem pre mňa dnes najzaujímavejšie zdroje a to, čo si z nich beriem.
Vo videu od Jordana B. Petersona [1] som počul :
Láska je rozhodnutie konať tak, aby som bol v podstate dobrý.
Myšlienky od Willa Smitha [2]:
Láska je ako kvet záhradníka. On chce, aby kvet vykvitol a stal sa tým, čo sám kvet chce. Nie, aby sa kvet stal tým, čo potrebuje záhradník pre seba. Pomáhať iným zažívať radosť.
Toto si vyberám z množstva, čo ponúka M. Scott Peck v knihe Nevyšliapanou cestou [3]:
Láska je vôľa rozšíriť svoje „JA” v prospech duchovného rastu – svojho alebo cudzieho.
Láska je reálna, zjavná a viditeľná len vďaka vynaloženej námahe – konkrétnym činom. Keď pre seba alebo iných spravíme krok alebo viac krokov naviac.
Pre lásku sa rozhodujeme.
Zaujímavý pohľad vychádzajúci z Maslowovej pyramídy. Láska ako potreba [4]
Lásku môžeme Dávať alebo Prijímať.
Dávať môžeme geneticky. Po narodení dieťaťa sa v rodičoch, najmä v matke, zapne genetický spúšťač, vďaka ktorému miluje dieťa. Dieťa samotné si nedokáže napĺňať všetky potreby na prežitie. Skrz túto potrebu lásky sa rodičia stávajú citliví na potreby dieťaťa a reagujú na ne ako na svoje vlastné. S vekom dieťaťa by malo ubúdať pomoci od rodičov v napĺňaní potrieb dieťaťa. Inak môže dôjsť k tomu, že dieťa si nevyvinie schopnosti napĺňať si svoje potreby samo.
Dávať môžeme výberom/rozhodnutím. Dávame lásku taktiež našim priateľom s očakávaním, že si vyberieme sexuálneho partnera, ktorého budeme milovať viac ako ktorékoľvek dieťa. Tu nie je genetický spúšťač, ale si to musíme zarobiť. Tým, že sme priateľskí a dávame o sebe vedieť. Na základe týchto spoločenských súvislostí vznikajú skupiny. So skupinami prichádza prežívanie prijatia a spolupatričnosti / prináležania. Láska a priateľstvo sa poskytuje vo forme pomoci iným uspokojiť ich potreby a tým im privolať prežívanie akceptácie a prináležania.
Prijímať môžeme lásku zrodenú zo zúfalstva alebo naplnenia. Maslow to nazýva D-love (deficiency/nedostatková láska) a B-love (being love/byť láskou).
D-love prežívame, keď naša potreba nie je pravidelne uspokojovaná alebo nie sme presvedčení o našej schopnosti uspokojiť ju. Prežívame ju ako druh úľavy.
B-love prežívame, keď je naša potreba lásky pravidelne uspokojovaná. Prežívame ju ako rozkoš.
D-love a B-love princíp platí aj pre iné potreby. Pre potreby jedenia, pitia, dýchania a sexu. Môžem sa najesť, pretože mám hlad. Prežívať úľavu (D-love). Môžem jesť, keď už som nasýtený a užívať si chuť. Prežívať rozkoš (B-love).
Keď sa ma dnes spýta kráska, čo je láska, odpoveď bude dlhšia, no prv poviem toto:
Láskou je, keď si komárica, ktorej s radosťou darujem moju krv. Keď vieš, že sa zo mňa môžeš napiť. Keď si zo mňa cucneš, tak prežívam radosť.
Ak ti tento článok poslúžil aspoň kvapkou k nasýteniu tvojej potreby po poznaní alebo inej, tak ti ďakujem, že si. Vedz, že byť „krmivom” je nemenej radostná skúsenosť, ako byť zasýtený.
S Lásk-O-ou [5]
Maco
Zdroje :
- [3] Peck, M.S: Nevyšľapanou cestou. Argo, Praha. ISBN 80-7203-036-1
- [5] Môj 2-ročný kamarát Adam. O-ou je jeho obľúbené citoslovce. Spomenul som si a zasmial sa.