Ako používať JA jazyk?

Hlavná myšlienka JA jazyka spočíva v tom, že pri dávaní spätnej väzby / feedbacku namiesto hodnotenia druhej osoby „Ty si taký a taký“, „Nerobíš dobrú prácu“, „Si nespoľahlivý, si flákač“, „Nekomunikuješ dobre“, „Všetko Ti dlho trvá“ atď., hovoríme o sebe, čo JA Martin/Peter/Jana prežívam, keď Ty niečo robíš/nerobíš.

Zdôrazňujem, že použitie JA jazyka je iba možnosť a nie jediná forma spätnej väzby. Vy sa rozhodnete či JA jazyk naozaj má potenciál nielen zlepšiť kvalitu Vášho feedbacku, ale aj kvalitu Vašich vzťahov vo Vašom osobnom živote. Používanie JA jazyka nie je jednoduché, pretože si vyžaduje istú mieru sebapoznania. Považujem to však za ďalšie plus, pretože ak sa naučím popísať, čo so mnou robí správanie iných ľudí – čo vtedy konkrétne prežívam, aké obavy sa vo mne spúšťajú – tak potom viem byť k sebe citlivejší, láskavejší a aj čitateľnejší, zrozumiteľnejší voči ľuďom naokolo. Znižuje sa pravdepodobnosť, že moje slová budú počuté ako kritika. Naopak, zvyšuje sa šanca, že ľudia budú ku mne empatickejší a viac motivovaní spolu so mnou hľadať spoločné riešenie. Výsledkom je hlbšia dôvera a bezpečie vo vzťahoch.

Poďme konkrétne na príklady, aby bolo viac zrejmé, ako taký JA jazyk môže vyzerať. Dajme tomu, že jeden môj kolega/kolegyňa často nedodržuje dodanie úloh na termín, ktorý sme si dohodli.

Môžem zareagovať nasledovne:

Verzia 1 „TY“ jazyk

Opäť meškáš s termínom. Si nezodpovedný/nezodpovedná a nedá sa s tebou pracovať.Máš to všetko na háku. Na čo si vlastne tu?

Verzia 2 „JA“ jazyk

Potreboval by som s Tebou prebrať jednu, pre mňa, dôležitú vec. Neviem ako to máš Ty, zaujímal by ma tvoj názor. Trápia ma nedodržané termíny. Keď sa dohodne termín dokončenia nejakej úlohy a potom sa tieto termíny nedodržujú ja som vtedy napätý a nemám radosť z práce. Vtedy u mňa narastá veľká neistota a stres lebo neviem s čím môžem rátať. Neteším sa do práce a hromadí sa u mňa hnev. Pripadám si nešikovný, neúspešný, smutný. Nechcem takto fungovať.

Zároveň si ale uvedomujem, že aj ja na tom môžem mať svoj podiel. Je niečo čo by som mohol urobiť inak keď si spolu dohadujeme termín dodania tvojej časti úloh? Pretože je napríklad možné, že ja nie som dostatočne zrozumiteľný v tom čo potrebujem.

Ak máš nejaký návrh čo s tým robiť, budem len rád. Čo si Ty o tom myslíš?

Pár slov k verzii 1

Po prečítaní týchto dvoch verzií, ste si už iste urobili názor na to, čo ktorá verzia ponúka. Možno Vy máte inú skúsenosť, no ja mám takú, že čím je môj vzťah s kolegom otvorenejší a kvalitnejší, tým je vyššia šanca, že dokonca aj môj TY jazyk „Opäť meškáš s termínom“ bude porozumený nie ako kritika, ale skôr ako prejav mojej frustrácie alebo to zoberie ako vec nespochybniteľného faktu „Áno, máš pravdu, meškám“. Možno budeme mať konflikt, ale keďže je náš vzťah otvorený, nakoniec sa porozumieme a nejako to vyriešime. V takomto vzťahu aj verzia 1 je úspešná, nemusím okolo môjho kolegu opatrne našľapovať, namáhať sa, ale poviem priamo čo si myslím a čo mi prekáža – to je výhoda verzie 1.

Neviem ako to máte Vy, ale ja sa cítim dobre vo vzťahu, kde sme k sebe otvorení a priami. V takom vzťahu nemusím hádať a rozmýšľať, či je tu niečo čo môjmu kolegovi prekáža, pretože sa môžem spoľahnúť na to, že mi to hneď povie. Keď to čo mi prekáža adresujem hneď, potom znižujem pravdepodobnosť, že svoj hnev budem zbierať a nakoniec „vybuchnem“ a poviem vety ako „Si nezodpovedný/nezodpovedná a nedá sa s tebou pracovať. Máš to všetko na háku. Na čo si vlastne tu?“ atď.

Pár slov k verzii 2

Verzia 2, samozrejme ak som bol úspešný v mojom pokuse o JA jazyk, má vyšší potenciál vzbudiť u môjho kolegu záujem o mňa, pretože zisťuje niečo o mojom vnútornom svete, prichádzam s kožou na trh a odkrývam svoje prežívanie. Navyše, dozvedá sa, že ho za moje prežívanie neobviňujem pretože počuje, že si uvedomujem, že aj ja to nejako môžem kaziť a som pripravený tomu čeliť. Prizývam ho do partnerského rozhovoru. Nepovyšujem sa, nevystupujem ako niekto kto má patent a vie ako všetko má byť.

Nezľaknite sa dĺžky druhej verzie. Po prvé je to realita, že verzia 2 bude vždy dlhšia ako verzia číslo 1. V našom prípade, keďže chcem byť čo najviac zrozumiteľný, je verzia 2 o to zámerne dlhšia. Dávam tu príklady viacerých možných formulácii toho čo všetko je možné prežívať. Pre objasnenie, JA jazyk, nie je metóda „čo na niekoho použijem a na niekoho nie“. Je to len ďalšia príležitosť ako napĺňať náš osobný potenciál k rastu – ku kvalitnejším a zmysluplnejším vzťahom. JA jazyk sa používaním po istom čase stane neoddeliteľnou súčasťou nášho mentálneho JA bez toho, aby sme si to uvedomovali.

Povedzte kolegom v čom sa cítite príjemne

Aj tu je JA jazyk prospešný, nie len pri popise toho čo mi prekáža. „Je mi s Vami dobre“ je veta, ktorá Vašich kolegov iste poteší. Je však možné ísť ďalej a byť konkrétnejší. Čo je to čo posilňuje Vašu dôveru a bezpečie vo vzťahoch s Vašimi kolegami? Neviem odpovedať za Vás, to musíte Vy.

Ja použijem zopár konkrétnych príkladov z môjho života, nemusia sa však zhodovať s tým ako Vy vnímate dôveru a bezpečie vo vzťahoch.

Už som to spomínal vyššie, cítim sa bezpečne vo vzťahu, keď sa problémy adresujú hneď. Ak to takto je, potom aj keď sa nič nehovorí, môžem veriť tomu, že je medzi nami jasno, že máme čistý stôl. Môžem veriť, že máme dobrý vzťah.

Dobre mi tiež padne, keď sa ten druhý zamýšľa nad slovami, ktoré hovorím. Dozvedám sa vtedy, že moje slová majú váhu, cítim sa prijatý, cenný, počutý. Ak mi niekto hovorí o svojom prežívaní, napr. čo je mu pri mne ťažké a zdieľa so mnou svoje vnútorné obavy, vtedy mi ten človek prejavuje dôveru. Dozvedám sa, že som hodný dôvery, že sa som mnou dá hovoriť o všetkom.

Zhrnutie

JA jazyk je využiteľný vo všetkých vzťahoch, má potenciál zlepšiť medziľudské vzťahy a prehĺbiť vzájomnú dôveru. Pri feedbacku sa dá uplatniť obidvomi smermi. V prvom rade keď som ja ten čo dáva feedback. V druhom prípade keď si proaktívne pýtam feedback ja od môjho kolegu. Vtedy moje sebapoznanie, ktoré používam pri JA jazyku, môžem preklopiť na pokus o porozumenie toho, čo mi ten druhý kolega hovorí. Vlastnými slovami (nie jeho slovami) sa pokúsim popísať čo môjmu kolegovi prekáža, a keď som úspešný tak mi kolega povie „áno, presne to mám na mysli“.

Vtedy mám ešte možnosť pokúsiť sa o empatiu tým, že popíšem čo asi prežíva, s čím mu je ťažko, keď ja sa nejako správam. Pri empatii zachytávam jeho emóciu nie vecnú stránku problému (niekedy stačí tak málo ako je veta „vidím, že Ti v tom naozaj nie je dobre, keď sa takéto niečo deje“). Ak som úspešný, opäť povie „áno, vystihol si ma“.

Myslím si, že na svete nie je človek, ktorý by nechcel byť počutý, zachytený. Vtedy sa cítime zohľadnení, cenní a dôležitý.

Aj keď mi kolega dáva feedback s ktorým nesúhlasím, stále mám možnosť najprv porozumieť tomu prečo on má taký názor, ako k nemu dospel, ako rozmýšľa. Zvyšuje to šancu, že spolu nájdeme nejakú zhodu, zníži sa napätie. Tu už nechám na Vás čo si z tohto zoberiete, rád si vypočujem aj Vaše skúsenosti. Poprípade ak budete ochotní zdieľať ako sa Vám v tom darí. Mne sa tzv. „JA jazyk“ najviac vypláca použiť v situáciách, keď sa moje slová nestretávajú s porozumením. Vtedy je fajn si sadnúť, dať si s kolegom/ kolegyňou/ kolegami kávu a pustiť sa do rozhovoru.

Autor textu: Martin Kupec