Rozpad modelu viacgeneračného spolužitia a časté sťahovanie za prácou spôsobujú, že ľudia žijú izolovanejšie než v minulosti. V predchádzajúcom čísle nášho magazínu ste sa mohli dočítať, že niektorí seniori radšej porušia zákon a nechajú za zatvoriť do väzenia, než by boli doma sami. Slobodu vymenia za pobyt v uzavretej komunite. Vynára sa otázka: nemali by sme liečiť osamelosť?
V roku 2015 odhadli odborníci vo Veľkej Británii, že asi 20 % pacientov trpí skôr problémami v sociálnej oblasti než zdravotnými problémami. Nie je nám neznáma situácia, keď osamelí, najmä starší ľudia saturujú nedostatok kontaktov, prípadne intímnych zážitkov, návštevou lekára. Cieľom návštevy je samotný rozhovor, záujem lekára o osobu pacienta, prípadne aj vyšetrenie, ktoré zahŕňa telesný kontakt. Vo Veľkej Británii odhadli, že somatizovanie nedostatku sociálnych väzieb stojí praktických lekárov veľa času a finančne významne zaťažuje zdravotnícky systém.
Vo Veľkej Británii, ale i v Írsku a Holandsku sa rozhodli tento problém riešiť adresnejšie. Vytvorili možnosť dostať sa ku sociálnemu kontaktu na predpis (social prescribing). V praxi to vyzerá tak, že lekár odošle pacienta, u ktorého sú ťažkosti podmienené psychosociálnymi problémami, ku špecialistovi „sociálneho predpisovania“ (social prescribing specialist) či „prepájačovi“ (connector, link worker). Lekár predpokladá, že k zlepšeniu zdravotného stavu tohto konkrétneho pacienta je potrebný kvalitnejší kontakt s ľuďmi. Tento „prepájač“ má za úlohu porozprávať sa s pacientom. Aké sú jeho starosti, situácia, ale i záujmy a koníčky? Čo mu chýba? Čo by mu mohlo v jeho situácii pomôcť skvalitniť život, vymaniť sa z osamelosti? Je zároveň odborníkom na všemožné aktivity a prebiehajúce projekty v jeho regióne. Spolupracuje s neziskovými, charitatívnymi a dobrovoľníckymi organizáciami. Jeho úlohou je nakontaktovať a prepojiť pacienta s miestnymi komunitami či záujmovými skupinami v súlade s jeho potrebami.
Ja sociujem, ty sociuješ
V slovenčine by sme možno mohli použiť na popis intervencie slovo spolčovanie sa, čo má pre mňa trochu negatívnu konotáciu. Asi najviac mi vyhovuje slangový výraz sociovať. Sociovanie som pochytila v Modre. Slovo znamená trávenie času s priateľmi a známymi pričom obsah či spôsob nie sú až také podstatné. Hovorili sme tomu zápletka. Chceli sme spolu sociovať a bolo treba len doplniť zápletku. Ak to takto pracovne môžeme nazývať, tak špecialista na sociovanie podporuje, kontaktuje a napomáha pacientovi integrovať sa do športových, kultúrnych či umeleckých záujmových aktivít. Môžu spadať pod činnosť voľnočasových záujmových klubov či komunitných centier. Podstatné je, aby sa aktivity/činnosti/udalosti odohrávali v súvislosti so spoločenstvom ľudí, ktoré má určitú kontinuitu a vykazuje určitú mieru kohézie. Jednoducho povedané: pacient by mal byť účastný niekde, kde si bude môcť po čase spolu s niekým hovoriť MY.
Cieľom je teda obohatenie života, voľného času a najmä nadviazanie vzťahov, ktoré by mohli pomôcť vytiahnuť človeka zo sociálnej izolácie. Predpisovanie sociovania, ako je zrejmé, zahŕňa rozmanité ne-medicínske postupy rozvíjajúce psycho-sociálnu oblasť u pacienta. Tým, že sa prostredníctvom obohacovania vo vzťahoch a vytváraním sociálneho bezpečia zlepší emočný stav, následne budú pozitívne ovplyvnené aj fyzické zdravotné parametre. Aktiváciou sociofyziologickej osi: vzťah – emócia – fyzické parametre – zdravotný stav zlepšíme zdravie občanov. Zároveň očakávame, že si sociálne potreby nebudú nasycovať nepotrebnými návštevami u lekárov, ale v reálnych vzťahových väzbách a tým dosiahneme zníženie preťaženia praktických lekárov a úsporu financií v zdravotníckom sektore.
Namiesto liekov múzeum?!
Schémy, ako by mal fungovať celý systém predpisovania sociovania aj u lídra, akým je Veľká Británia, sú stále v testovacej fáze. Na tento systém starostlivosti sa pripravuje aj Kanada, ktorá prišla s jedinečným vylepšením. Medzi spolupracujúcich partnerov v jednom z pilotných projektov sa zaradilo aj Múzeum výtvarného umenia v Montreale, ktoré uzavrelo dohody s vybranými lekármi. Tí sú oprávnení predpísať 50 návštev tohto múzea ročne pacientom, u ktorých to uznajú za vhodný doplnok liečby. Návšteva je v tomto prípade financovaná múzeom.
Úvahy lekárov v Holandsku smerujú k tomu, že predpísané sociovanie by mohlo pomôcť ľuďom, ktorí sa kvôli sociálnej neistote a psychickým ťažkostiam v kontakte s ľuďmi vyhýbajú vstúpeniu na pracovný trh. Nezáväzné sociovanie by mohlo byť mostom, neformálnym nácvikom fungovania s ľuďmi a benefitom by mohlo byť zvýšenie zamestnanosti a odľahčenie sociálneho systému.
Chlapský plávací klub
Nič nie je názornejšie, ako vypočuť si príbeh. Napríklad taký írsky chlapík Terry Wilders. Celý život pracoval ako diaľkový šofér kamiónov. Domov prichádzal občas, rodinu nemal. Ani si nevšimol, ako život prebehol okolo. Zaslúžený dôchodok sa rýchlo stal nočnou morou. Terry nemal prakticky nikoho blízkeho. Boli dni, keď s nikým neprehovoril. Dva roky posedávania pred televíziou a osamelosť urýchlili starnutie a úpadok zdravia. Okrem iného mal podozrenie, že to, čo sa s ním deje, sa asi volá depresia. Navštívil lekára, ale bol skeptický. Očakával, že mu povie to, čo aj sám vie. Mal by sa o seba viac starať, zdravšie jesť, športovať. Možno dostane nejaké lieky. Namiesto rád a liekov dostal predpis, s ktorým mal navštíviť pani Dempsyovú v lokálnom Zdrojovom centre pre rodinu. Budovu poznal, letáky k akciám videl, ale, ako sám hovorí, dovnútra by sám nevošiel ani za milión rokov.
Prvýkrát v živote počul slová social prescribing. Boli to novoty, o ktorých nepočul, ale na konzultáciu sa dostavil. Doktor bol mladý, vyzeral byť múdry, tak asi vie, čo hovorí. Po rozhovore usúdil, že návrh pani Dempsyovej by mohol vyskúšať. V ten týždeň ho predstavila partičke asi dvanástich chlapíkov ako on. Mal sa zapojiť do projektu Men on the Move (niečo ako Chlapi v pohybe, ale dalo by sa tomu rozumieť aj ako Chlapi na ťahu). Men on the Move chodili najmä na plaváreň. To bola pôvodná myšlienka a náplň. Teraz chodia aj na prechádzky do prírody, tu a tam sa stretávajú v meste a občas skočia na kultúrnu akciu organizovanú mestom. Každý deň Terryho niekto z nich „otravuje“: „A čo keby sme dnes…“ Je v zásade jedno, čo. Pointa je pozvánka k sociovaniu, zápletka nie je podstatná.
Zmeny v Terryho spoločenskom živote mali za následok redukciu nadváhy na takmer optimálne hodnoty a tiež radikálnu redukciu vypitého alkoholu. Aktuálne nemá žiadne zdravotné problémy. Je plný optimizmu. S chlapmi je sranda a do budúcnosti sa pozerá optimisticky.
Spojiť existujúce
V Dubline sa vo februári 2017 rozbehlo osem projektov financovaných sociálnym systémom. Štatistika v apríli 2019 hovorí, že viac ako 50 % ľudí zostáva aktívnych v jednotlivých programoch ponúkaných centrami. Centrum, ktoré navštevuje Terry, sa pred rokmi vybudovalo v jednom z panelákov v štvrti sociálnych bytov.
Štruktúra obyvateľov v sociálnych bytoch si sama hovorí o problémy. Viac ako 30 % z nich žije single. 16 % sú osamelí rodičia, 17 % má viac ako 55 rokov, 23 % je nezamestnaných. Všetky percentá prekračujú národné priemery. Sociálne bytové komplexy sú plné zraniteľných ľudí a môžeme očakávať kumuláciu rôznych problémov. Zriadenie Centra pre rodiny priamo tam sa ukázalo ako prezieravé. Už dnes sa môžu chváliť mnohými čiastkovými úspechmi, najmä znížením kriminality a problémov súvisiacimi s užívaním drog. Centrá tohto typu sa zameriavajú skôr na zdravie než na chorobu, skôr na naplnenie života než na riešenie sociálnych problémov. Víziou je vybudovať celú sieť zabezpečujúcu sociovanie na predpis. Čím viac subjektov bude spolupracovať, tým bohatšia môže byť ponuka a tým širší počet ľudí sa podarí zachytiť.
Pointa je, že takmer v každej krajine už máme vybudované organizácie pracujúce s ľuďmi rôznych kategórií. Niektorých spája vek, niektorých náboženstvo, koníček či diagnóza. Máme už funkčné spolky, kluby, charity, neziskovky, dobrovoľnícky sektor, ambulancie lekárov, psychológov . To, čo potrebujeme, je efektívne ich sieťovať v prospech všetkých.
A čo dáta?
V žiadnej oblasti by sme nemali opomenúť kvalitné zhodnocovanie úspešnosti intervencie. Prináša predpísanie sociálneho kontaktu úsporu v zdravotnom systéme? Redukuje sa počet návštev u lekára? Vieme takto dosiahnuť ústup psychických ťažkostí? Vieme dobre diagnostikovať túto situáciu? Mnoho otázok, ktoré si vyžadujú skúmanie. Spoľahlivé dáta sú potrebné pre naše poznanie, ale aj ako začiatok diskusie so sociálnymi poisťovňami, ktoré by mohli byť zaangažované na finančnej spoluúčasti. Ako teda dopadli pilotné štúdie?
Implementácia prepojenia praktický lekár – pacient – prepájací odborník – lokálne aktivity viedla v napr. regiónoch Londýn, Bristol, Brighton a Weston-super-Mare v priemere k 28 % redukcii návštev u praktických lekárov, 24 % redukcii volaní rýchlej zdravotnej služby oproti dlhodobému priemeru. V sledovanom 12-mesačnom období to hodnotil tím Westminsterskej Univerzity. V počiatočnom boji s depresiou, úzkosťou, stresom či psychosomatickými ťažkosťami postupne praktickí lekári experimentujú s predpisovaním sociálneho kontaktu aj pri chronických ochoreniach, diabete či v oblasti paliatívnej starostlivosti. Dlhoročný výskumník Dr. Dixon hovorí, že pribúdajúce dáta hovoria v prospech social prescribing, ale určite potrebujeme kvalitne postavené experimentálne štúdie zamerané na rôzne oblasti v zdravotnej starostlivosti a optimizmus kvalitnejšie podložiť dátami.
Spolčovanie ako liek
Zatiaľ je social prescribing v plienkach, no myšlienka sa stala v pomáhajúcich profesiách virálnou. Mnoho odborníkov láka holistický prístup, myšlienka sieťovania a spolupráca s organizáciami, ktoré zdanlivo spolu nesúvisia. V 2016 britská premiérka Theressa May vyhlásila, že by chcela dosiahnuť oficiálne zaradenie sociovania na predpis do národného zdravotného systému do roku 2023. Máme sa teda na čo tešiť.
Viera Lutherová